.jedna óda na slovenskú kultúru

ak už máte dosť marazmu uplynulých týždňov zo všetkého s prívlastkom slovenské/slovenská/slovenský, prinášam spásu. prinášam zoznam kultúrno-umeleckých počinov s vyššie spomenutými prívlastkami. počinov môjmu srdcu najbližších, dôvodov, prečo som rada, že som sa tu narodila, prečo tu chcem žiť. veľmi ma mrzí, že nie som dobrý recenzent, moje popisy sú zhluk citosloviec a dookola opakovaných slov krása, chvenie, nádhera, sen.., nuž ale možno to i tak prinesie aspoň malý kus inšpirácie. 
...
(princíp radenia nie je na základe obľúbenosti, je to zoradené v chronologickom slede od najstarších k najmladším dielam.)

filmy:
  • slnko v sieti (rež. štefan uher, r. 1962) - československá nová vlna, do-ko-na-lá kamera, nevídaná poetika, skvelý scenár. taký ten film, čo si pozriete a ste hrdí, že ste slováci, naozaj. pre mňa asi najreprezentatívnejší film v medzinárodnom kontexte. bezviš, perfiš, senziš! (pozri si ho a pochopíš aj použitie týchto slov)
  • 322 (rež. dušan hanák, r. 1969) - 322 je psychologická dráma, trochu silnejšia káva. hanák sa tu pýta ťažké otázky a celková atmosféra filmu je miestami ťaživá a ja som to skoro niekoľkokrát aj vzdala, no som rada, že nevzdala, pretože je to dôležitý film pýtajúci sa dôležité otázky zanechávajúc hlbokú stopu v myslení diváka ešte dlho po dopozeraní.
  • ružové sny (rež. dušan hanák, r. 1976) - ružové sny sú ružové sny. predstavte si ružový sen a to je v podstate pocit, aký z tohto filmu budete máte. poetický obraz lásky, otázka hraníc sna a reality, hravé, nežné, čarovné, krásne. čo iné čakať, keď sa spoja hanák a dušek?
  • tichá radosť (rež. dušan hanák, r. 1985) - zas hanák. zas krása. mladá magda vášáryová v psychologickej štúdii o hľadaní hodnôt, o vzťahoch, o rozchodoch, o prázdnote. viac povedať netreba.
  • všetko čo mám rád (rež. martin šulík, r. 1992) - veľmi dobrý vizuál, kamera, strih a hudba - na tom si potrpím. pomalé, plynúce, jemné, nenásilné, no veľmi silné a ozaj krásne.
  • záhrada (rež. martin šulík, r.1995) - opäť šulík (asi ste si mohli všimnúť, že šulík a hanák sú srdcové záležitosti). záhrada je môj najobľúbenejší (slovenský) film vôbec. vyjadruje moje túžby, sny, predstavy o svete, ideálne bytie; je poéziou vo filme, je magická a čarovná, je krásna a môjmu srdcu veľmi veľmi blízka.
  • orbis pictus (rež. martin šulík, r. 1997) - šulík, láska, zas. nemám, čo povedať - iba, že rozprávkové, snové, mladá dorota nvotová, krása za krásou a: "konečne je všetko tak, ako má byť. kde som mával hlavu, narástla mi riť. voda tečie hore brehom. krava letí šírym nebom."
  • kruté radosti (rež. juraj nvota, r. 2002) - prechádzame do nášho storočia, do, povedzme, súčasného slovenského filmu (ja ho tak beriem aj keď už má 16 rokov, pretože taký ten echt slovenský film typu cuky luky film nejako ignorujem). juraj nvota je pre mňa z tých súčasnejších režisérov jeden z tých. z tých veľkých, dobrých, fakt dobrých. kruté radosti sú kruté a radostné, sú krásne, tak trochu čarovné a také, ako horúci a nehybný letný vzduch.
  • deti (rež. jaroslav vojtek, r. 2014) - deti je poviedkový film zložený zo štyroch častí, každá je ponorom do sveta detí, do ich duše, myslenia a vnímania sveta a celé to je také krásne smutné, miestami trpké, kruté a nepekné, no veľmi dôležité.
  • piata loď (rež. iveta grófová, r. 2017) - najlepší minuloročný slovenský film v mojom chápaní. bola som naň trikrát s tromi rôznymi ľuďmi a ani jednému sa nepáčil, no mne veľmi! má také mierne asociácie so záhradou, čo je moja láska, takže nečudo. takéto filmy ja proste môžem. je to trochu reálne, trochu snové, čarovné, magické, rozprávkové a celé to absolútne pasuje do mojej koncepcie chápania krásy.
  • nina (rež. juraj lehotský, r. 2017) - nina je mrzutý film. trpký. krutý. ale všetci by sme ho mali vidieť. aby sme pochopili, ako dospelí ubližujú deťom, aj keď sa im zdanlivo snažia pomôcť. ako ich ovplyvňujú a vôbec, ale že vôbec nechápu.

knihy:
  • jozef mak (jozef cíger-hronský) - mám rada obraz slovenskej dediny v 19. storočí. mám rada rutinu práce ľudí, mám rada opisy prírody, je mi blízka história slovenského ľudu, trpkosť života, bôle a starosti, drobné radosti. mám rada jozefa maka. je to smutný príbeh, no jeden z mojich obľúbených druhov krás je práve tá smutná.
  • drak sa vracia (dobroslav chrobák) - slovenský naturizmus je moje najobľúbenejšie obdobie. asi ste si mohli všimnúť, že mám potešenie v dielach, kde realita splýva so snom, fantázia so skutočnosťou a transcendentálno s racionálnom.
  • malka (františek švantner) - no a malka je úplný a vrcholný naturizmus. švantner je. a ja nedokážem nič zmysluplné povedať k čomukoľvek, čo on napísal, pretože je to je jedno konštantné chvenie a číra radosť z toho, že existovali ľudia, ktorí naozaj vedeli písať.
  • tisícročná včela (peter jaroš) - tisícročnú včelu práve čítam a pomaly dočítavam, ale už po prvej kapitole som vedela, že sa určite ocitne v pomyselnom rebríčku obľúbeností. peter jaroš je zvláštny úkaz slovenskej literatúry. táto kniha je surrealizmom ovplyvnený ponor do života na slovenskej dedine, do každodennosti jej obyvateľov, do rôznych období ľudského života i roka a spôsob, akým je napísaná, je neskutočný. tak veľmi autentický a živý, že keď čítam, cítim vôňu letného lesa, vidím zasnežené lúky, dotýkam sa jesenného slnka a počujem čvirikanie vtákov na jarných pasienkoch. krá-sa!
  • prášky na spanie (dušan dušek) -  dušan dušek je majster poviedky. a nič iné nemusím povedať, pretože k nemu ani niet slov.
  • nočný cintorín (dušan mitana) - dušan mitana je mi blízky svojou religiozitou, ktorú ukrýva do mnohých svojich diel. je to tendencia, ktorú mám v písaní aj ja, a tak sú mi jeho texty intímnych spôsobom blízke. nočný cintorín je zbierka poviedok, ktorá jednoznačne stojí za prečítanie.


hudba:
  • bolo nás jedenásť (lasica, satinský, filip) - s modrým vrchom pre mňa najdôležitejší slovenský album. toľko
  • ten, čo hrával s dežom (jaro filip) - jaro filip bol génius. tuším, cítim, myslím si to. cítil hudbu, miloval ju, dýchal ňou a žil ňou, a to je nenahraditeľné. on je nenahraditeľný.
  • modrý vrch (dežo ursíny, ivan štrpka) - táto dvojica je pre mňa rovnako legendárna ako dvojica hanák a dušek v kinematografii. modrý vrch nikdy neomrzí, je poéziou v hudbe, hudbou v poézii, je to album, ktorý som počula asi miliónkrát a ešte miliónkrát budem, je čistou a nepoškvrnenou krásou, je podľa mňa slovenskou pýchou. alebo by teda mal. 
  • banket 1984-1991 (banket) - ešte predtým, ako sa richard müller dal na sólovú dráhu, pôsobil v skupine banket, ktorá zostala tak trochu opomenutá a nepovšimnutá kapela, no je to skutočne skvost. je to taký slovenský depeche v spojení s tears for fears a new order.
  • nočná optika (richard müller) - mám rada richarda. a tento album asi najviac.
  • bezvetrie (andrej šeban) - andrej bol členom banketu, na gitaru hral aj dežovi, petrovi lipovi, ale aj v sólových projektoch. jedným z nich je bezvetrie a je to veľmi dobré.
  • prázdniny (monikino kino) - prechádzame do súčasnosti. prázdniny sú krásne. monikino kino na slovenskej scéne bude chýbať. škoda ich.
  • doba (robert pospiš, martin sillay) - títo dvaja hudobníci robia veľké veci. majú tak trochu hlbšie, silnejšie a vážnejšie texty, je to hudba, ku ktorej si musíš sadnúť a dať jej čas, nech v tebe zrie a robí, čo robiť má. dobré, veľmi dobré.
  • hmota (tante elze) - najlepší slovenský album minulého roka pre mňa. na opísanie pocitov, ktoré z neho mám, by mi stačili asi iba citoslovcia a zopár prídavných mien. tento album je absolútno. je krása, je ach, je och, je chvejivý, je nádherný.
  • nové poschodia (živé kvety) - živé kvety sú veľká láska a jedna z tých kapiel, pri ktorých som fakt rada, že sa nestali komerčnými a ostali autentický. a v máji konečne prídu na východ!
  • luxus clan (modré hory) - modré hory ozaj môžem. kvôli textom, kvôli hudbe, kvôli faktu, že ma naučili, že rap môže (a je) byť fakt dobrý. 

(určite je ešte veľa filmov, kníh a albumov z dielne slovenských umelcov, ktoré mám rada, no vybrala som takúto selekciu tých, ktoré pre mňa sú určitým spôsobom najvýznamnejšie)

Komentáre